Svetlo
Svetlo je jedným z typov elektromagnetického žiarenia, pochádzajúcim zo Slnka, alebo iného zdroja – žiarovky či chvosta svietivky svätojánskej. Svetlo prichádzajúce zo Slnka je biele. Biele svetlo však dokážeme rôznymi spôsobmi rozložiť na sedem farieb spektra. Tie vidíme zoradené napríklad v oblúku dúhy. Človek vidí, keď mu do oka vnikne svetelný lúč. Ak prišiel lúč bez zastávky zo Slnka, vidíme Slnko a dúfame, že naše okuliare majú kvalitný UV filter. Ak však lúč dopadol najprv na látku zafarbenú batikovacími farbami a od nej sa nám odrazil do oka, vidíme umelecky zdobené tričko, čo nášmu oku prinesie namiesto bolesti slasť. Ak postavíme do cesty svetelným lúčom dlaň, neprejde svetlo cez našu pokožku a my predmet skutočne neuvidím Bez svetla by sme si farby užiť nemohli. To platí za predpokladu, že sme si oblečenie nenamaľovali neónovými batikovacími farbami.
Majú predmety farbu aj keď sa nikto nepozerá?
Sú listy skutočne zelené, alebo sa nám takými len zdajú? Sú papagáje krikľavé aj v tme? Ak sa nebudeme púšťať do existenciálnej filozofie, musíme odpovedať, že si predmety skutočne udržujú svoju farbu nezávisle od pozorovateľa. Zloženie látky sa totiž nezmení, keď sa na šaty prestaneme pozerať, ak ich teda nenecháme visieť v šatníku desať rokov ako hostinu pre mole. Po dopade svetelného lúča na povrch telesa sa v závislosti od zloženia látky absorbujú niektoré časti farebného spektra. Tie farby, ktoré predmet odmietne, sa odrazia. Listy sú teda zelené, pretože chlorofyl – zodpovedný za fotosyntézu, produkciu kyslíka – absorbuje všetky farby spektra okrem zelenej, ktorá sa nám môže odraziť do oka.
Oko nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá
Svetlo sa v našom oku zastaví na sietnici, kde sa nachádza asi 7 miliónov zmyslových buniek, nazývaných čapíky, ktoré sú citlivé na červené, zelené a modré svetlo. Z týchto troch farieb náš mozog dokáže vytvoriť celé spektrum, podobne ako maliar miešajúci akrylové farby. Na systéme RGB (red-green-blue alebo červená-zelená-modrá) fungujú aj všetky televízory a monitory. Najmenšie časti obrazoviek – pixely – sa dokážu prezliecť len do troch základných farieb, no dokumenty nám aj tak dovoľujú spoznať odtiene rozmanitého sveta Vedeli ste, že obraz predmetov na sietnici je prevrátený hore nohami? Lúče musia pri prechode okom prejsť šošovkou, kedy sa otočia. Náš mozog s tým však ráta, vďaka čomu na hviezdy hľadíme do hora a chodíme po chodníkoch, ktoré sa nachádzajú pod nami.
Výsledok nášho dumania
Dozvedeli sme sa ako vidíme farby. A naša prvá otázka? Prečo vidíme farby? Skúsme sa všetci na minútku v tomto hektickom svete zastaviť, obzrieť sa okolo seba a nájsť aspoň jeden krásny dôvod, prečo sa oplatí vidieť farby. Ak by ste chceli svet ešte väčšmi skrášliť, najlepším spôsobom budú batikovacie farby.
